Je práca blogera plnohodnotná práca?

A ty si blogerka??

Milujem keď mi niekto položí túto otázku.....

Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila o blogeroch a ich postavení v dnešnej spoločnosti. Určite budú so mou súhlasiť tí, ktorí to majú podobne. Často keď sa povie slovo bloger, alebo niečo s podobným významom, ľudia sa iba pousmejú a neberú vás vážne. Nevidia tú realitu, v ktorej títo ľudia žijú.

Kto povedal, že práca blogera nie je plnohodnotná práca? Kto o tom rozhoduje? Rada by som povedala svoj názor na túto tému z môjho pohľadu. Znie to veľmi jednoducho písať a fotiť. Veď čo môže byť na tom ťažké. To by dokázal každý, ako často počujem. A moja odpoveď znie vyskúšajte to. Pretože je jednoduché kritizovať spoza monitoru počítača a do očí nepovedať ani slovo. Nikto nemá právo rozhodovať o činnosti druhého človeka. Lekár, právnik, učiteľ, predavačka..... To sú tie bežné povolania. A potom tu existujú tie, v ktorých sa pohybuje menej ľudí a ich drinu nikto nevidí. Iba ten koncový, finálny výsledok. Každý nedokáže písať. Nedokáže sa dostatočne vyjadriť na danú tému, nájsť vhodné zdroje a publikovať to. Tak som uvažovala nad tým, prečo každý nepíše blog? Veď vám to zaberie maximálne päť minút. Často sa snažia títo ľudia iba predať svoje osobné skúsenosti a postrehy. Prípadne poradiť. Mnoho ľudí je v tomto smere úspešných, pretože sa rozhodli písať napríklad o témach, ktoré nie každý dokáže vysloviť nahlas. Každé povolanie je

ťažké ak ho chcete robiť poriadne. Ale nemôže byť na svete milión lekárov alebo milión právnikov. Nie každý má nato talent. Ale každý má možnosť ísť tou cestou, ktorú si on sám vyberie. A je iba na ňom, či zvládne nátlak spoločnosti. Za seba dokážem tvrdiť, že som sa naučila znášať každú situáciu a bojovať s ňou. A neľutujem ani jedného momentu, ktorý som zažila. Pretože všetky okolnosti, či už dobré alebo zlé, ma posúvajú dopredu.

Som si istá, že aj keď sa nevieme pochopiť, snažme sa aspoň rešpektovať ako rozumní ľudia. Každý si musí nájsť svoj vlastný spôsob, ako byť šťastný. Ľudia zvyčajne zrania, keď sa pokúšajú uzdraviť seba. Šťastie sa skladá z mnohých čiastočiek, tak nehľadajme stále tú chýbajúcu.